Lokálna samospráva

Lokálna samospráva je forma správy miestnych záležitostí charakterizovaná štyrmi elementárnymi princípmi. Ide o nezávislosť, samostatnosť, bezprostrednosť a demokratickosť lokálnej samosprávy.

Princíp nezávislosti lokálnej samosprávy znamená jej nezávislosť od iných foriem (štátna správa) verejnej správy. Ide o nevyhnutný predpoklad, reprezentujúci neovplyvniteľnosť jej orgánov z inej  strany ako vymedzenej zákonom. Obec ako objekt samosprávneho riadenia musí byť spravovaná výhradne len v zmysle realizovania jej partikulárnych záujmov a skutočných potrieb. Takýto nezávislý postup, nereflektujúci vonkajšie resp. súkromné tlaky, napomáha väčšej objektivite a tým pádom aj vyššej kvalite a efektivite samosprávneho riadenia. Samotné uplatnenie princípu nezávislosti lokálnej samosprávy v rozhodujúcej miere napomáha výberu tých najvhodnejších nástrojov a postupov vykonávaných výhradne v záujme danej obecnej komunity, čo predstavuje najdôležitejší parameter samosprávneho riadenia. Je to pochopiteľné, pretože sledovanie všeobecného spoločného záujmu a nie záujmu partikulárneho predstavuje ideál pri spravovaní vecí verejných.

Druhým princípom lokálnej samosprávy je jej samostatnosť vo vzťahu k štátnej správe a verejno-právnym korporáciám. Znamená to, že orgány lokálnej samosprávy musia mať legislatívne garancie pred takými zásahmi zo strany orgánov iných foriem verejnej správy, ktoré by obmedzovali slobodu a voľnosť ich konania v smere zabezpečenia záujmov obce, ako to bolo definované princípom nezávislosti.  Táto samostatnosť je vyjadrená vo viacerých rovinách, ako napr. organizačná, finančná a majetková samostatnosť, ako aj samostatnosť pri tvorbe riadiacich noriem a regulácií pre fungovanie obce. Finančná stránka tohoto princípu je obzvlášť dôležitá, nakoľko umožňuje samostatné využívanie obecného majetku a to pre verejno-prospešné účely, pre rozvoj samosprávy, pre zveľaďovanie obce a pre ochranu občanov.

Tretím princípom lokálnej samosprávy je jej bezprostrednosť. Tá spočíva v bezprostrednosti vzťahu orgánov samosprávy a spravovaných verejných záležitostí. Jedná sa  de facto o možnosť priameho a obojstranného vzájomného ovplyvňovania občanov a nimi zvolených zastupiteľov reprezentujúcich lokálnu samosprávu.

Posledným štvrtým princípom lokálnej samosprávy je demokratickosť, ktorá je vnímaná viacrozmerne. Z teoretického hľadiska sa demokratická samospráva interpretuje ako samovláda občanov, resp. ako miestna demokracia. Z tohoto hľadiska predstavuje spojenie priamej a nepriamej demokracie na báze rešpektovania hodnôt občianskej spoločnosti. Pokiaľ ide o prvky priamej demokracie, sú reprezentované takými mechanizmami ako miestne referendum, plebiscit, či  rôzne občianske združenia. 

(zdroj: Magisterska práca, R. Pavlík, 2000)